O novom systéme katastra sa hovorí či píše už minimálne od roku 2009 a projekt ISKN 2.0 je súčasťou tejto ságy. Projekt “predstavuje zásadnú modernizáciu správy katastra nehnuteľností, ktorého súčasný stav je dlhodobo neudržateľný z dôvodu používania morálne zastaralých a technologicky nevyhovujúcich informačných systémov.” Systém patrí medzi kľúčové so zásadnými dopadmi aj mimo štát a jeho IT systémy, o čom sme sa nedávno presvedčili názorne, keď služby Katastra zaznamenali dlhodobé výpadky z dôvodu kybernetického útoku. Okrem modernizácie je podstatou projektu aj zjednotenie údajov do jedného centrálneho systému a zjednotenie rozhraní/GUI pre pracovníkov ÚGKK do jednej aplikácie, keďže aktuálne sú údaje distribuované v rámci pracovísk a pracuje sa s nimi cez viaceré programy. Zjednotenie a centralizácia má o.i. zvýšiť konzistenciu a kvalitu údajov a znížiť množstvo procesných chýb a tým celkovo urýchliť spracúvanie podaní. Zjednotenie má tiež umožniť to, aby úradníci z jedného pracoviska mohli pracovať s údajmi iného pracoviska, vďaka čomu môže menej vyťažené pracovisko pomôcť viac vyťaženému, čo má pomôcť ešte viac urýchliť vybavovanie agendy. Modernizácia zároveň znamená, že po dokončení tohto projektu budú viaceré zastarané systémy vypnuté.
“Program Slovensko”: 30M € investície + 20M € prevádzka na 10 rokov (celkovo podľa CBA: 111M € investície + 125M € prevádzka na 10 rokov)
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
Projekt ISKN 2.0 je zatiaľ v prípravnej fáze a pred verejným pripomienkovaním. Dokumenty v MetaIS teda ešte nie sú kompletné, toto hodnotenie je teda predbežné a bude doplnené po aktualizácii projektovej dokumentácie v MetaIS. Aktuálne dostupné dokumenty jasne komunikujú potrebu modernizácie ako aj riziká spojené s kompletnou reimplementáciou komplexného systému. Zároveň však badať aj žiaľ bežné nedostatky slovenského eGov, typicky nedostatočne vysvetlené vysoké nákladové položky (v tomto prípade napr. na “prototypové dáta”) a nie veľmi uveriteľný výpočet finančnej návratnosti projektu. Chválime, že dokumenty otvorene popisujú tristný stav informačných systémov Katastra, negatívne však hodnotíme, že mnohé podstatné časti sú vysvetlené len veľmi zľahka alebo vôbec (technologická architektúra, dátový model, migrácia, testovanie, atď.) Poznámka mimo striktný rámec projektu, k UGKK ale aj MIRRI: Keďže tristný stav vznikal a trvá už rádovo dekády, uvítali by sme prípadne aj “krok navyše” a teda hlbší vhľad do príčin tohto stavu a z toho vyvodené ponaučenia či opatrenia, ktoré by mali zabrániť tomu, aby ISKN 2.0 o niekoľko dekád neskončil rovnako.
Pozitívne hodnotíme merateľný ukazovateľ “Priemerná doba spracovania podania” (a cieľ skrátiť ju z dnešných 30 dní na menej ako 20 dní) a dúfame, že bude reálne a riadne meraný a použitý pri zhodnotení úspešnosti realizácie. Avšak projekt odporúčame realizovať až po výrazne lepšom zdôvodnení časti “prototypové dáta” resp. výraznom zredukovaní nákladov na túto položku, zlepšení výpočtu finančnej návratnosti projektu, doplnení a posúdení alternatív riešenia a doplnení mnohých ďalších podstaných informácií. Predsa len, jedná sa o reimplementáciu veľkého a dôležitého informačného systému.
21.11.2025
Príprava projektu
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Kalkulácia efektívnosti
Alternatívy
UGKK po predchádzajúcich nezdaroch neplánuje žiadnu veľkú reformu a na ňu naviazaný veľký informačný systém s kopou nových funkcií, ale cieli na reimplementáciu existujúcej funkcionality. Podstatou je najmä odstránenie zdržaní a chýb vo vybavovaní agendy, ktoré plynú z roztrúsených a nekonzistentných dát a nutnosti pracovať s nimi vo viacerých nesúrodých aplikáciách. Inými slovami: zastavenie “rastu neefektivity procesov”. Projekt teda nevyžaduje žiadne reformy ani zmenu legislatívy. Z pohľadu reforiem VS je to teda “málo”. Z pohľadu realizovateľnosti projektu je to však naopak dobre (menej ambiciózne ciele => menšie riziko zlyhania). Zámer chválime, ale túto časť pre tento projekt nehodnotíme. Silno však odporúčame, aby na “vyššej úrovni” (t.j. MIRRI) bola vypracovaná súvisiaca dokumentácia, ktorá by hlbšie analyzovala dôvody, kvôli ktorým sú dnes IS UGKK v katastrofálnom stave a konkretizovala opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu rovnakých zlyhaní v tomto aj ďalších projektoch UGKK.



Projekt okrem “povinnej jazdy” (t.j. tzv. zbytočné ukazovatele typu “zrealizujeme nový informačný systém”) deklaruje aj ciele “KPI-4 Priemerná doba spracovania podania: 30 dní -> ≤ 20 dní” a “KPI-1 Percento biznis procesov ktoré bežia v novom systéme namiesto legacy aplikácií (WISKN, KOKEŠ, ...): 0% -> 100%”, ktoré hodnotíme ako veľmi dobré. Niektoré KPI považujeme ako zbytočné, typicky tie ohľadom dostupnosti nového systému, keďže tie patria do SLA, nie medzi projektové KPI. Celkovo však KPI hodnotíme ako dobré.



Postup dosiahnutia cieľov a harmonogram je pre projekt spísaný vcelku dobre. Počíta sa s rezervami (finančnými aj časovými) a minimalizáciou komplexnosti tým, že cieli na implementáciu len v súčasnosti platnej legislatívy (plus opäť s rezervou pre prípad zmien legislatívy). Úspešné dokončenie projektu má o.i znamenať aj vypnutie aktuálne používaných ale zastaraných systémov (WISKN, KOKEŠ, VÚK, ...) pričom v medziobdobí (počas realizácie) nový systém bude umožňovať výmenu údajov aj s týmito starými systémami, čo je síce nadpráca, ale má to uľahčiť preklopenie prevádzky zo starých systémov do nového. Harmonogram však neupresňuje, kedy má vzniknúť centrálna databáza primárnych dát, čo vnímame ako podstatný nedostatok. Podľa harmonogramu by od októbra 2025 malo prebiehať verejné obstarávanie, to však vo vestníku zatiaľ nevieme nájsť. Projekt je teda zrejme už dnes v miernom sklze.
Súlad s KRIS zatiaľ nebol vyhodnotený.



V istom zmysle sú ambície projektu veľmi malé: cieľom je odstrániť dlhodobé a značné nedostatky aktuálnych zastaraných systémov:
keďže “zavádzanie doplnkových čiastkových riešení viedlo k rastúcej neefektivite procesov, zatiaľ čo spoločenský a legislatívny tlak smeruje k zrýchleniu konaní a poskytovaniu kvalitných elektronických služieb.” Cieľ teda chápeme ako vymanenie sa zo zrýchľujúcej sa špirály rastúceho technického dlhu a s tým spojených problémov, pričom jasne deklarovaným biznis cieľom je ukazovateľ (KPI) v podobe skrátenia priemernej doby spracovania podaní. Prínosy teda hodnotíme pozitívne.



Prenositeľnosť/modulárnosť
Delenie projektu na moduly v projektovom zámere dáva zmysel a považujeme ho za dobré. Naopak delenie modulov v CBA je nejasné a nesedí s projektovým zámerom. Otázny je najmä modul “Grafické rozhranie agendového systému - správa údajov katastra” z CBA, ku ktorému sa plánuje obstaranie hotových SW licencií. K licenciám je však v projektovom zámere uvedená vysvetlivka: “Náklady na zhotovenie prototypových dát, ktoré je nevyhnutné pre projekt vytvoriť … Dávame do pozornosti, že tieto celky sú uvedené ako účtovná položka “softvér” …” Limity CBA bokom, potreba prototypových dát podľa nás nie je v súlade s iným predpokladom v projektovom zámere: “Systém predpokladá, že v čase spustenia projektu bude k dispozícii centrálna databáza primárnych dát, vytvorená pod gesciou ÚGKK SR a VÚGK na s procesom aktualizácie údajov z existujúcich systémov využívaných na KO OÚ. Projekt neobsahuje samostatnú etapu vybudovania centrálnej databázy; tá musí byť zabezpečená ešte pred nasadením ISKN 2.0.” Najmä ak zohľadníme vysokú cenu “prototypových dát” na úrovni desiatok miliónov. (Viac viď v časti “Kalkulácia efektívnosti”.) Odporúčame preto výrazne lepšie popísať “prototypová dáta” v projektovom zámere, alebo zrevidovať ich cenu v CBA, a celkovo výrazne lepšie popísať postup a harmonogram tvorby centrálnych dát.
Vendor lock-in a autorské práva
Projektový zámer venuje jednu kapitolu (6.6 Požiadavky na zdrojové kódy) požiadavkám na zdrojové kódy, kde je deklarované, že budúce “zmluvné podmienky budú obsahovať ustanovenia na predchádzanie závislosti od jediného dodávateľa (tzv. vendor lock-in)” a “ÚGKK získa dispozičné práva ku všetkým dodaným zdrojovým kódom”. Dokument tiež deklaruje, že “ISKN 2.0 bude prevádzkovaný na infraštruktúre spravovanej ÚGKK SR a administrovaný zamestnancami ÚGKK SR a VÚGK.”, takže ak ÚGKK a VÚGK zabezpečia potrebné zdroje (technické a ľudské), tak považujeme túto tému za dostatočne pokrytú.
Zdrojový kód/open source
Projektový zámer venuje jednu kapitolu (6.6 Požiadavky na zdrojové kódy) požiadavkám na zdrojové kódy (viď aj predchádzajúcu časť). Spomenutá je aj potreba uplatniť EUPL licenciu.
Kapitola 6.6 je súčasťou väčšej časti “6 Prevádzka a údržba výstupov projektu”, ktorá síce definuje postupy napr. pri upgrade softvéru (či už z titulu opravy alebo pridania novej funkcionality), ale nakladanie so zdrojovými kódmi v týchto situáciách nijako nepopisuje. Ostáva teda spoliehať sa na to, že v týchto a podobných situáciách bude riadne uplatnená časť “V prípade zmien počas trvania zmluvy (aktualizácie, záručné opravy, nové verzie) platí, že dodávateľ priebežne odovzdáva aktualizovaný zdrojový kód k daným úpravám bez zbytočného odkladu (najneskôr pri odovzdaní upravenej funkčnosti do užívania).” S ohľadom na úroveň detailu k kapitole 6 by sme uvítali, keby bolo nakladanie so zdrojovými kódmi rozpracovaní aj mimo časti 6.6, kvôli lepšiemu kontextu a pochopeniu.
Prototyp GUI a navigácie
Toto kritérium zvyčajne cieli na občanov ako používateľov nového systému, čo nie je prípad tohto systému, keďže používateľmi ISKN 2.0 majú byť výhradne úradníci. Ale jedným z rizík projektu je aj neochota používateľov (zamestnancov katastrálnych pracovísk) používať nový systém. Preto teda túto časť predsa len hodnotíme.
Projekt síce počíta s “Prototypovanie a testy: tvorba prototypov kritických častí systému; dôraz na výkonnostné a záťažové testovanie a škálovateľnosť už počas vývoja” ako opatrením na ošetrenie rizika “Neočakávané technické problémy”. To však chápeme tak, že špecificky s prototypovaním GUI sa nepočíta resp. nateraz nie je zdokumentované dostatočne. Preto prototyp GUI a UX testovanie silno odporúčame doplniť, aby bolo znížené riziko, že so systémom nebudú chcieť úradníci pracovať.
Elektronické služby/funkcionalita/formuláre
Systém ISKN 2.0 je plánovaný plne ako “interný”, t.j. v prípade občanov nebude interagovať priamo s nimi. Interakcia bude realizovaná inými systémami (typicky cez Portál ÚGKK) a ISKN bude len spolupracovať cez interné integrácie. ISKN 2.0 teda sám o sebe nebude implementovať elektronické služby či formuláre a túto časť teda nehodnotíme.
OpenAPI
Systém ISKN 2.0 je plánovaný plne ako “interný”, t.j. v prípade občanov či iných subjektov nebude interagovať priamo s nimi. Interakcia bude realizovaná inými systémami (typicky cez existujúci Portál ÚGKK alebo novo pripravovanú Rezortnú integračnú platformu) a ISKN bude len spolupracovať cez interné integrácie. ISKN 2.0 teda sám o sebe nebude implementovať OpenAPI a túto časť teda nehodnotíme.
Riadenie/migrácia údajov
V hodnotení vyššie už bolo spomenuté, že projektový zámer “predpokladá, že v čase spustenia projektu bude k dispozícii centrálna databáza primárnych dát, vytvorená pod gesciou ÚGKK SR a VÚGK na s procesom aktualizácie údajov z existujúcich systémov využívaných na KO OÚ. Projekt neobsahuje samostatnú etapu vybudovania centrálnej databázy; tá musí byť zabezpečená ešte pred nasadením ISKN 2.0.” Ak dáme bokom položku “zhotovenie prototypových dát” (viď iné časti tohto hodnotenia), tak zámer projektu riešiť túto problematiku internými odbornými kapacitami hodnotíme pozitívne. V prvom rade kvôli rizikám vendor-lock (t.j. že v téme správy svojich primárnych údajov bude ÚGKK sebestačné), sekundárne aj kvôli ďalším faktorom: konzistentnosť dodávky tohto a iných systémov, schopnosť udržať kontrolu nad údajmi aj v prípade, že rôzne systémy či moduly v budúcnosti dodajú rôzni dodávatelia, atď.
Zlepšenie kvality údajov je pokryté ukazovateľom “KPI-3 Percento údajov uložených v štruktúrovanej podobe vhodnej na automatizovanú výmenu”, čo tiež chválime. Keďže však CBA spomína tvorbu “prototypových dát” s nákladmi na úrovni desiatok miliónov, tak silno odporúčame v projektovom zámere výrazne lepšie popísať postup a harmonogram tvorby prototypových aj finálnych primárnych centrálnych dát a zrevidovať náklady.
1× a dosť
Systém ISKN 2.0 je plánovaný plne ako “interný”, t.j. v prípade občanov nebude interagovať priamo s nimi. Interakcia bude realizovaná inými systémami (typicky cez Portál ÚGKK) a ISKN bude len spolupracovať cez interné integrácie. ISKN 2.0 teda sám o sebe nebude implementovať služby občanom relevantné pre toto kritérium a túto časť teda nehodnotíme. Projekt však počíta s integráciami na referenčné registre (RFO, RPO, RA) kvôli stotožňovaniu údajov a tým teda pomôže naplniť túto prioritu NKIVS.
MyData
Systém ISKN 2.0 je plánovaný plne ako “interný”, t.j. v prípade občanov nebude interagovať priamo s nimi. Interakcia bude realizovaná inými systémami (typicky cez Portálu ÚGKK) a ISKN bude len spolupracovať cez interné integrácie. ISKN 2.0 teda sám o sebe nebude implementovať služby občanom relevantné pre toto kritérium a preto túto časť nehodnotíme.
Ale v širšom kontexte by sme sa mohli a mali pýtať MIRRI či MV SR, či a ako plánujú využiť to, že ÚGKK bude reimplementovať svoje systémy a realizovať nové integrácie, keďže je to príležitosť za nulové alebo malé dodatočné náklady rozšíriť funkcionality IS MOU (Manažment osobných údajov).
OpenData
Systém ISKN 2.0 je plánovaný plne ako “interný”, t.j. v prípade občanov nebude interagovať priamo s nimi. Interakcia bude realizovaná inými systémami (typicky cez Portálu ÚGKK) a ISKN bude len spolupracovať cez interné integrácie. ISKN 2.0 teda sám o sebe nebude implementovať zverejňovanie otvorených údajov a túto časť preto nehodnotíme. Projektový zámer však spomína o.i. aj poskytovanie údajov občanom (avšak bezpečne, t.j. typicky bez rodných čísel) s tým, že “GKK zabezpečí publikovanie otvorených údajov cez Portál ÚGKK”, ktorý bude čerpať údaje z ISKN 2.0 cez interné integrácie.
Dokumentácia
K projektu sú v MetaIS zatiaľ len štyri dokumenty: I-01 Ideový zámer, I-02 Projektový zámer, M-05 CBA a Register rizík. Pre fázu prípravy teda chýbajú mnohé ďalšie (napr. I-03, I-04, M-01 a iné). Predpokladáme, že zbytok bude doplnený ešte pred verejným pripomienkovaním. Zatiaľ túto časť nehodnotíme.
Testovanie
Testovanie sa v projektovom zámere spomína len veľmi všeobecne ako súčasť celkových prác a harmonogramu, chýbajú však podrobné požiadavky na používateľské, akceptačné, bezpečnostné či UX testy. Odporúčame doplniť.



Projekt predpokladá časť financovanie z “Programu Slovensko”: podľa údajov v MetaIS investície vo výške 30M € a prevádzkové náklady vo výške 20M € (na 10 rokov). V CBA sú investície vyčíslené na 111M a prevádzka na 125M (na 10 rokov). Náklady smerujú najmä do v slovenskom štátnom IT bežného “vývoja na mieru”, t.j. moduly sú primárne nacenené cez tzv. človeko-dni. Výnimkou sú tzv. “prototypové dáta”, ktoré sú nacenené formou prieskumu trhu a sú v CBA vykázané ako “SW licencia”, detailnejšie viď nižšie.
Cenu 111M za komplexnú reimplementáciu systému na správu katastrálnych dát a súvisiacej agendy považujeme za rádovo primeranú, avšak okrem “prototypových dát” pôsobí nedôveryhodne aj výpočet finančných prínosov a teda návratnosti projektu: kým KPI v projektovom zámere je dobré: “KPI-4 Priemerná doba spracovania podania: 30 dní -> ≤ 20 dní”, tak výpočet návratnosti je postavený najmä na skrátení času potrebného na vypracovanie a doručenie podania (ušetrený čas používateľa). Výpočet však nelogicky delí úspory rovnomerne medzi moduly systému, navyše moduly systému v CBA nesedia s popisom modulov v projektovom zámere. A tak nie je tento výpočet uveriteľný resp. dôveryhodný a pôsobí skôr dojmom, že tam boli čísla ohnuté tak, aby vyšla “primeraná návratnosť”. Príklad: CBA modul “Grafické rozhranie agendového systému - správa podaní a konaní” skráti čas o 0.2h, rovnako ako modul “Grafické rozhranie agendového systému - poskytovanie udajov a platby” a rovnako ako jedenásť ďalších CBA modulov. Výpočet by pôsobil lepšie, ak by rátal úsporu za systém ako celok. Návratnosť teda hodnotíme negatívne.
Negatívne tiež hodnotíme spracovanie modulu “Grafické rozhranie agendového systému - správa údajov katastra” v CBA: CBA deklaruje obstaranie hotových SW licencií, ale projektový zámer pridáva vysvetlivku: “Náklady na zhotovenie prototypových dát, ktoré je nevyhnutné pre projekt vytvoriť (pôjde o 50 katastrálnych území z celkového počtu 3 559, je to teda 1,4 % katastrálnych území) boli stanovené prieskumom trhu a tento náklad je uvedený v CBA. Dávame do pozornosti, že tieto celky sú uvedené ako účtovná položka “softvér”, avšak v skutočnosti by malo ísť o účtovnú položku 014 - oceniteľné práva, tú však formulár BC/ CBA štandardne neumožňuje zadať.” Limity CBA bokom, položky “013 softvér” sú v CBA vyčíslené na 16M € vo fáze realizácie a následne ešte vo fáze prevádzky na ďalších 27M €, čo ako cenu za “prototypové dáta” hodnotíme ako neadekvátne vysoké a nedostatočne vysvetlené. Náklady projektu preto hodnotíme ako privysoké a celkovo udeľujeme red flag. Odporúčame o.i. cenu tvorby dát odhadnúť aj inak než prieskumom trhu, typicky porovnaním s inými projektami v SR či zahraničí, ktoré majú podobný rozsah a doménu (t.j. GIS, ISNPIRE, Digital Twin a pod. a teda napr. porovnanie s českým Katastrom, SK či EU Geoportálom a pod.)
V MetaIS chýba príslušná dokumentácia. S ohľadom na prípravnú fázu projektu túto časť zatiaľ nehodnotíme.



Ideový zámer v časti o (technologických) alternatívach len popisuje jednu zvolenú alternatívu (t.j. jeden centrálny systém s primárne webovým GUI) a jej delenie na časové etapy. Posúdenie alternatív teda hodnotíme ako neexistujúce a uďeľujeme red flag.
K projektu zatiaľ neprebehlo verejné pripomienkovanie, keďže je naďalej ešte v prípravnej fáze. Oceňujeme, že pribúdajú dokumenty na MetaIS a túto časť zatiaľ nehodnotíme.